01:09:45
Ľubomír Stanček - História Bošáckej doliny r. 1988 - 1/2 www.evanjelizacia.eu - Filiálny kostol v Trenčianskych Bohuslaviciach - Kaplnka Nepoškvrneného počatia Panny Márie v Trenčianskych Bohuslaviciach …Viac
Ľubomír Stanček - História Bošáckej doliny r. 1988 - 1/2

www.evanjelizacia.eu - Filiálny kostol v Trenčianskych Bohuslaviciach - Kaplnka Nepoškvrneného počatia Panny Márie v Trenčianskych Bohuslaviciach
- Haluzický kostol
Najstaršou stavebnou pamiatkou v Bošáckej doline je kostol v Haluziciach, na okraji štyridsať metrov hlbokej eróznej strže. Architektonické prvky prezrádzajú románsky sloh, trináste storočie. V šestnástom storočí bol kostol zväčšený predĺžením lode kostola. Vtedy bola pristavená aj sakristia a spevnený múr okolo kostola. Je to kostol jednoloďový s polkruhovitou konchou svätyne, vybudovaný z lomového kameňa v románskom slohu. V západnej časti lode bol pôvodný portál. Na predĺženej, zadnej časti lode sú zachované dve okná, jedno s kamennou, gotickou kružbou. Podľa kanonickej vizitácie z roku 1797 mal kostol hlavný oltár a dva bočné oltáre. Relikvie siedmich mučeníkov boli siedmeho mája 1778 prenesené a uložené v kaplnke v Trenčianskych Bohuslaviciach. Ďalšími úpravami nadobudol kostol charakter gotický, avšak bez klenby, pretože mal drevený strop. Zvonica na okraji strže nahrádzala kostolnú vežu. Vo vežovej zvonici bol zvon z roku 1506. Obe boli chránené múrom zo strieľňami, keďže mali aj funkciu pevnosti. V roku 1968 boli na stavbe kostola prevedené čiastočné záchranné práce. Historické pramene uvádzajú, že v roku 1299 uhorské kráľovské vojsko dobilo od Matúša Čáka Trenčianskeho medzi iným aj Haluzický hrad, pod čím treba rozumieť spomenutý opevnený kostol. Vlastná obec Haluzice sa ako Villa Halhozycz a ako Possesio Halhwzycz spomínajú až v roku 1477, pričom boli súčasťou Beckovského panstva. Podľa I. Houdeka používali haluzický kostol v polovici 15. storočia aj bratríci, čo mu v podaní ľudu vyslúžilo epiteton „husitský". Boli to českobratskí exulanti, ktorí po bitke na Bielej hore osídlili aj časť kopaníc bošáckej doliny, o čom svedčia aj názvy niektorých rodín: Kusendovci, Kulíkovci a iní ... Podľa Jozefa Ľudovíta Hollubyho najskôr v rokoch 1545 -- 1671 a potom v rokoch 1706- 1709 používali Haluzický kostol evanjelici. Kostol je kultúrna pamiatka. Haluzická farnosť je písomne doložená na súpise farností Nitrianskeho biskupstva z roku 1310 a v pápežských registroch od roku 1332. Po jej dočasnom zániku v šestnástom storočí bol kostol vrátený katolíkom a od roku 1690 bola aj haluzická farnosť úradne obnovená.