Prečo nám islam klame.

Podľa doktríny islamu musí moslim vždy hovoriť pravdu. S jedinou výnimkou. To je vtedy, keď od neho doktrína islamu žiada, aby klamal. Napríklad za účelom propagácie a presadzovania islamu. Teda prakticky vždy, keď o islame hovorí s nemoslimom.

Príručka islamského práva šaría Opora pútnika k tomu hovorí:

Klamanie je niekedy povolené za špecifickým účelom. Najlepšiu analýzu poskytol Imám Abú Hamid Ghazálí: „Reč je prostriedkom ako dosiahnuť nejaký cieľ. Ak je vznešený cieľ dosiahnuteľný hovorením pravdy aj klamaním, potom je nezákonné klamať, keďže klamanie v takom prípade nie je potrebné. Ak je možné taký cieľ dosiahnuť klamaním, avšak nie hovorením pravdy, potom je povolené klamať, ak cieľ, ktorý sa tým dosiahne, je povolený. A je povinnosťou klamať, ak ide o povinný cieľ.“ (Umdat al-Salik, r8,2)

Čo možno považovať za vznešený a povinný cieľ islamu?

…dokonca tak vznešený a povinný, že moslim má pre jeho dosiahnutie povinnosť klamať? Odpoveď nám dáva samotný prorok Mohamed:

Mohamed: „Bolo mi prikázané, aby som viedol vojnu proti ľudstvu, kým všetci neprijmú, že niet iného boha než Alaha a kým neuveria, že ja som Jeho prorok a neprijmú všetky zjavenia, ktoré boli zvestované cezo mňa.“ (Muslim 001, 0031)

Ak vám teda niekedy bude nejaký moslim tvrdiť, že islam je náboženstvom mieru, bez politickej agendy zameranej na podriadenie sa islamu a zničenie vašej slobody, majte na pamäti, že šaría od neho v tomto prípade žiada, aby klamal.

Odkiaľ v islame pramení, že na dosiahnutie vznešeného cieľa je žiadúce klamať?

Veľa napovie príbeh zo života proroka Mohameda, ktorý jedného dňa dal úkladne zavraždiť istého básnika menom Káb al Ašraf, ktorý sa vyjadroval proti Mohamedovi a islamu.

Alahov apoštol (Mohamed) povedal: „Kto je ochotný zabiť Kába, ktorý ublížil Alahovi a Jeho apoštolovi?“ Hneď na to sa Maslama postavil a hovorí: „Ó Alahov apoštol! Praješ si, aby som ho zabil?“ Prorok (Mohamed) odvetil: „Áno.“ Maslama povedal: „Potom mi dovoľ hovoriť nepravdivé veci, aby som Kába oklamal.“ Prorok odpovedal: „Môžeš tak hovoriť.“ (Buchárí 5, 59, 369)

S pomocou klamstva Kába zavraždili. Mohamed, ako dokonalý moslim, dáva príklad klamania kafirov, čiže nemoslimov, za účelom dominancie islamu. Islamskí učenci tento typ klamania nazývajú takija.

Samotný Korán vo viacerých veršoch legitimizuje porušenie prísah, pretvárku, klamanie či jednostranné porušenie záväzkov voči nemoslimom (Korán 2:225, 3:28, 3:54, 9:3, 16:106, 66:2). Dokonca samotný Alah o sebe tvrdí, že je najlepší intrigán, „ten najlepší, kto nástrahy nastraží“ (Korán 8:30), „ten najrýchlejši v ľstivosti“ (Korán 10:21).

Moslimský imám Vám bude tvrdiť, že islam je mierumilovné náboženstvo a nepredstavuje žiadnu hrozbu.

Je veľmi lákavé takýmto slovám veriť, keďže naším prianím je žiť v pokoji, v mieri s každým. Nehceme konflikty, nechceme počúvať o hrozbách. Často tak podliehame pokušeniu si tvrdenia o mierumilovnom islame neoverovať, ba dokonca ich ďalej šíriť.

O to viac, keď islam býva považovaný za príliš zložitý, a preto môžeme mať pocit, že mu dokážu rozumieť iba imámovia, či religionisti. To však platí len pre náboženské aspekty islamu, ale tie sa nás ako nemoslimov netýkajú.

Naopak, politický islam, ktorý tvorí až 51 percent textu islamskej doktríny, je rovnako jednoducho pochopiteľný ako ktorákoľvek iná politická ideológia. Hovorí o usporiadaní spoločnosti a o tom, aké miesto v nej patrí nám, nemoslimom.

CSPI International odhaľuje túto politickú doktrínu, ktorá mala zostať skrytá pod rúškom náboženstva. Slovenský čitateľ má už k dispozícii napríklad knihu Samoštudijný kurz politického islamu od Billa Warnera.

Pamätajme, že najväčšou hrozbou sa stáva tá, ktorú nevidíme, alebo vidieť nechceme. 

Na islam nestačí mať názor, islam treba poznať.

A presne to sa snažíme ako CSPI robiť. Okrem článkov na blogu Denníku N organizujeme prednášky spojené s témou politického islamu, či vydávame publikácie. Ak vás téma zaujala a chceli by ste s nami zostať v kontakte, nechajte nám kontakt na Vás cez tento formulár.

autor článku: Marek Mackovič
– – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – –
Referenčné čísla zdrojov uvádzame v tejto forme:
(Korán 10:21) je odkaz na Korán, kapitola 10, verš 21
(Buchárí, 5,59,369) je odkaz na Sahíh al-Buchárí, zväzok 5., kniha 59., číslo 369.(Muslim, 001, 0031) je odkaz na Sahíh Muslim, kniha 1, číslo 0031.
(Umdat al-Salik r8,2) je odkaz na Umdat al-Salik, kapitola R, časť 8, odsek 2.