Homeopatia vo Vatikáne
Napriek svedectvám o tom že homeopatia je mágia
www.youtube.com/watch
www.youtube.com/watch
misie.sk/index.php:homeopatia-je-biela-magia&catid=116:krestania-a&Itemid=229
www.fatym.com/view.php
užívali ju aj pápeži
Homeopatia vo Vatikáne
GREGOR XVI.
Gregor XVI. Bol pápežom v rokoch 1831 – 1846 (bol Hahnemannovým súčasníkom). Historické zdroje ho opisujú ako jedného z najkonzervatívnejších pontifikov novodobejších cirkevných dejín. Prejavoval mimoriadny záujem o vedu a umenie, a hoci bol navonok tvrdohlavý a neústupčivý, v súkromí sa vraj prejavoval ako citlivý a láskyplný muž.
Tento pôvodne kamauldulský mních bol priaznivo naklonený možnostiam homeopatie v boji s epidémiami cholery, ktoré sa v tomto čase rozmáhali v Európe. Práve preto aj vyznamenal talianskeho homeopata Settimia Centamoriho (?1812 – 1860?) za jeho prácu v boji s týmito epidémiami.
O praktizovanie homeopatie v Ríme sa uchádzal Johann Wilhelm Wahlea (1794 – 1853). Wahlea bol nemecký ortodoxný lekár, ktorý sa postupne stal študentom Samuela Hahnemanna, kvôli represiám zo strany bývalých alopatických kolegov opustil svoju zabehnutú lekársku prax. V Ríme mu však pontifikálne autority bránili získať povolenie pre homeopatickú činnosť. Pápež Gregor XVI. však nakoniec vydal pre Wahlea oficiálne oprávnenie vykonávať homeopatiu najprv výlučne vo Vatikáne ako osobný lekár pápeža a vatikánskeho jezuitského kláštora. Neskôr sa jeho prax rozrástla aj za hranice Vatikánu, a preto je v nekrológu právom označený za priekopníka a „apoštola“ homeopatie vo Večnom meste.
V roku 1845 bol pápežom vyznamenaný lekár Comte Sebastien Gaeten Salvador Maxime des Guidi (1769 – 1863) Rádom sv. Silvestra (ide o ocenenie ľudí, ktorí sa osvedčili v dobrých skutkoch, ktorí apoštolát „pretavili“ do svojich profesionálnych činností). Tento alopat pochádzajúci zo Štrasburgu „konvertoval“ v roku 1828 na homeopatiu po tom, čo bola jeho žena v Taliansku vyliečená práve pomocou homeopatie. V roku 1830 sa vrátil do Francúzska a stal sa jedným zo zakladateľov homeopatických nemocníc v Paríži a v Ženeve. Ako vážený francúzsky homeopat pôsobil až do konca života.
Ďalším homeopatom, ktorého pápež poctil vyznamenaním, bol aj praktik z Paríža Charles Ozanam (1824 – 1890), tentokrát Rádom sv. Gregora Veľkého (ide o vyznamenanie verných a zaslúžilých ľudí bezúhonnej povesti, ktorí sa pričinili o dobro cirkvi, spoločnosti a Svätej stolice).
Pápež Gregor XVI. bol očividne homeopatii naklonený. Nemohol mať k tomu žiadne iné dôvody než výsledky homeopatie, ktoré pozoroval v praxi. Homeopatia bola v tom čase utvárajúcou sa medicínskou vedou, ktorá nemala za sebou žiadne „vplyvné kruhy“ ani tradíciu. Nebola ani módnou vlnou, keďže podnecovala silné represie zo strany ortodoxných lekárov. Obhajovať sa mohla len každodennou prácou lekárov – homeopatov.
Gregor XVI. homeopatii natoľko dôveroval, že v roku 1845 udelil pápežskou bulou homeopatii výsadu, ktorá umožňovala kňazom podanie homeopatického lieku v život zachraňujúcich situáciách v neprítomnosti doktora. Chcel dokonca v tomto čase založiť aj homeopatickú nemocnicu, ale opozícia alopatických lekárov a epidémia cholery tento zámer zabrzdili.
PIUS IX.
Giovanni Maria Mastai-Ferreti, po vysvätení známy ako Pius IX., v mladosti trpel na epilepsiu. V cirkevných kruhoch mal povesť liberála a pokrokára. Vo svojom úrade strávil 32 rokov (1846 – 1878) a stal sa tak najdlhšie úradujúcim pápežom v dejinách pápežstva.
Ocenil jedného z prvých francúzskych homeopatov Alexandrea Chargea (1810 – 1890) rádom sv. Gregora Veľkého za cesty do južného Francúzska, kde homeopaticky liečil počas epidémie cholery, a za výnimočnú starostlivosť, ktorú vtedy vykonával. Liečil totiž 1662 prípadov cholery a mal len 49 úmrtí (2,9 %).
Rovnakým rádom bol pápežom ocenený aj Jean Paul Tessier (1810 – 1862) za jeho úsilie v homeopatických klinických skúškach v nemocnici sv. Margity v Paríži, počas ktorých boli úspešne liečené cholera a zápal pľúc, pričom o 99 % znížil náklady nemocnice na liečbu týchto ochorení. Čelil však prudkému odporu klasických lekárov. Jeho výsledky odmietli publikovať všetky alopatické medicínske časopisy a bolo mu zo strany alopatických kolegov bránené v jeho profesii. Asistentom, ktorí s ním spolupracovali na klinických skúškach, bol zabránený prístup na lekárske fakulty. Bol terčom výsmechu a osočovania takým neetickým spôsobom, až to podnietilo pápeža Pia IX. prísť mu na pomoc a svoj postoj jasne demonštrovať pred verejnosťou tým, že Tessiera vyznamenal Rádom sv. Gregora Veľkého za jeho zásluhy, ktoré dosiahol. Zároveň vyhlásil, že je „zdesený materializmom panujúcim v klasickej medicíne“ a dogmatizmom „skrytým za hmlisté a barbarské frázy“, ktoré ukrývajú tú „najdeštruktívnejšiu doktrínu“.1
V roku 1847 obdržal francúzsky lekár Francois Perrussel od pápeža mimoriadny apoštolský list. Perrussel totiž homeopaticky ošetroval chudobných pacientov počas cholerových epidémií v rokoch 1835, 1849 a 1854.2
Pápež dokonca v roku 1848 povýšil homeopata Giovanniho Ettorea Mengozzihona profesora prírodnej filozofie na univerzite v Ríme. Mengozzi už ako profesor založil v roku 1862 Kráľovský homeopatický inštitút.
V roku 1860 vyznamenal Pius IX. Rádom sv. Gregora Veľkého Friedricha Wilhelma Karla Fleischmanna. Fleischmannove vynikajúce homeopatické výsledky v boji s cholerou počas epidémie v roku 1836 viedli rakúske úrady v roku 1837 k zrušeniu ustanovenia, ktoré zakazovalo homeopatickú prax. Tento lekár sa vyznačoval nielen odbornosťou a skvelými výsledkami, ale aj veľmi súcitným prístupom k pacientom, pre ktorých pracoval až do vyčerpania svojich fyzických síl.
Ako vidno, Pius IX., ktorý pôsobil v období veľkých cholerových epidémií, bol homeopatii veľmi naklonený. Nebojoval s predsudkami, prax a výsledky homeopatov, ktorí zápasili o životy ľudí, mu boli tým najdôveryhodnejším svedectvom.
LEV XIII.
Pápež Lev XIII. mal už v čase svojho zvolenia podlomené zdravie a sám prehlasoval, že na Petrovom stolci dlho nezotrvá. Trpel totiž chronickou infekciou priedušnice, čo vážne ohrozovalo jeho život. Ako pápež sa však liečil pomocou homeopatie a svoj úrad napokon zastával úctyhodných 25 rokov (1878 – 1903), pričom sa do dejín zapísal ako najdlhšie žijúci pápež, keďže zomrel vo veku 93 rokov.
PIUS X.
Pápež Pius X. (1903 – 1914) je s homeopatiou spojený cez meno jezuitu, homeopatického lekára, otca Augustusa Mullera, ktorý spolu s ďalšími 7 jezuitmi prišiel do Indie vyučovať francúzštinu a matematiku. Nakoniec tu však naplno využil svoje homeopatické liečebné schopnosti a založil na pozemku v Karnatake (v Mangalore), ktorý si kúpil z vlastných prostriedkov, nemocnicu pre chudobných. Neúnavne sa im venoval až do konca života a Pius X. udelil jeho zariadeniu pápežské požehnanie.
Od roku 1985 sa táto inštitúcia rozšírila. Okrem nemocnice, ktorá má vyše 1000 lôžok, tu funguje napr. aj Homeopatická lekárska univerzita Otca Mullera (Father Muller Homeopathic Medical College), ktorú sponzoruje Katolícka diecéza v Mangalore.3
PIUS XII.
Pontifikát Pia XII. trval od roku 1939 do roku 1958, čiže zahŕňal aj obdobie 2. svetovej vojny, počas ktorej striktne presadzoval neutralitu Vatikánu a v roku 1943 ho vyhlásil za azylové mesto. Bol prvým pápežom, ktorého svet poznal z rozhlasu a televízie.
Existuje záznam, že Pius XII. žiadal homeopatickú liečbu od amerického homeopata Dr. Williama B. Griggsa kvôli záchvatom štikútky. Doktor Griggs mu predpísal Hyoscyamus niger a liečba bola úspešná.
Dôležitejší je však fakt, že čoskoro po svojom nástupe menoval pápež svojím osobným lekárom homeopata Dr. Ricarda Galéazzi-Lisiho. Do konca pápežovho života bol tento lekár jedným z jeho najbližších dôverníkov. Pius XII. ho dokonca ustanovil čestným členom obnovenej Pápežskej akadémie vied. Aj napriek pápežovej úcte a vďačnosti a napriek tomu, že sa pápež dožil pekného veku 82 rokov, kritici homeopatie vyhlásili lekára za šarlatána, ktorý dopomohol k smrti pápeža. Geléazzi-Lisi sa snažil očistiť svoje meno, ale veľké zaujatie proti homeopatii a iným alternatívam v 50. a 60. rokoch bolo prisilné.
PAVOL VI.
Pavol VI. bol 261. pápežom, pričom jeho pontifikát trval od roku 1963 do roku 1978. Bol tým pápežom, ktorý zrušil index zakázaných kníh.
Aj on mal svojho osobného homeopatického lekára. Bol ním Antonio Negro, ktorého aj vyznamenal Rádom sv. Gregora za prácu na poli homeopatie. Antonio Negro sa v roku 1947 spolupodieľal na založení Talianskej školy Hahnemannovej homeopatickej medicíny. Pôsobil ako lekár, učiteľ aj vedec.
JÁN PAVOL II.
Pontifikát najpopulárnejšieho pápeža Jána Pavla II. trval od roku 1978 do roku 2005. Jeho osobným homeopatom bol doktor Francesco Eugenio Negro, syn Antonia Negra.
Zdroje:
ULLMAN, Dana. 2007. The homeopathic revolution: Why Famous People and Cultural Heroes Choose Homeopathy. Berkeley, California : North Atlantic Books, 2007. s. 304-308.
Pope Gregory XVI 1765 – 1846. 2009. Sue Young Histories, Biographies of Homeopaths, 21. júla 2009 [cit. september 2011]. URL: <sueyounghistories.com/…/pope-gregory-xv…>.
Settimia Centamoriho ?1812 – 1860?. 2008. Sue Young Histories, Biographies of Homeopaths, 27. novembra 2008 [cit. september 2011]. URL: <sueyounghistories.com/…/settimio-centam…>.
Johann Wilhelm Wahle 1794 – 1853. Sue Young Histories, Biographies of Homeopaths, 19. júla 2009 [cit. september 2011]. URL: <sueyounghistories.com/…/johann-wilhelm-…>.
Comte Sebastien Gaeten Salvador Maxime des Guidi 1769 – 1863. 2009. Sue Young Histories, Biographies of Homeopaths, 19. júla 2009 [cit. september 2011]. URL: <sueyounghistories.com/…/comte-sebastien…>.
Charles Ozanam 1824 – 1890. 2009. Sue Young Histories, Biographies of Homeopaths, 22. júla 2009 [cit. september 2011]. URL: <sueyounghistories.com/…/charles-ozanam-…>.
Pope Pius IX 1792 – 1878. 2010. Sue Young Histories, Biographies of Homeopaths, 9. marca 2010 [cit. september 2011]. URL: <sueyounghistories.com/…/pope-pius-ix-17…>.
Alexandre Charge 1810 – 1890. 2009. Sue Young Histories, Biographies of Homeopaths, 13. februára 2009 [cit. september 2011]. URL: <sueyounghistories.com/…/alexandre-charg…>.
Jean Paul Tessier 1810 – 1862. 2009. Sue Young Histories, Biographies of Homeopaths, 7. februára 2009 [cit. september 2011]. URL: <sueyounghistories.com/…/jean-paul-tessi…>.
Francois Perrussel 1807 – 1872. 2009. Sue Young Histories, Biographies of Homeopaths, 17. februára 2009 [cit. september 2011]. URL: <sueyounghistories.com/…/francois-perrus…>.
Giovanni Ettore Mengozzi ?1811 – 1882. 2010. Sue Young Histories, Biographies of Homeopaths, 10. marca 2010 [cit. september 2011]. URL: <sueyounghistories.com/…/giovanni-ettore…>.
Friedrich Wilhelm Karl Fleischmann 1799 – 1868. 2008. Sue Young Histories, Biographies of Homeopaths, 6. novembra 2008 [cit. september 2011]. URL: <sueyounghistories.com/…/friedrich-wilhe…>.
The Mueller Surname and Homeopathy. Augustus Muller 1784 – 1849. 2008. Sue Young Histories, Biographies of Homeopaths, 7. septembra 2008 [cit. september 2011]. URL: <sueyounghistories.com/…/the-mueller-sur…>.
Father Muller Medical College. 2013. Wikipedia, 21. februára 2013 [cit. máj 2013].
URL: <en.wikipedia.org/wiki/Father_Muller_M…>.
<www.fathermuller.com/homeopathiccollege/>.
Pope Paul VI 1897 – 1978. 2010. Sue Young Histories, Biographies of Homeopaths, 5. marca 2010 [cit. september 2011]. URL: <sueyounghistories.com/…/pope-paul-vi-18…>.
Antonio Negro 1908 – 2010. 2010. Sue Young Histories, Biographies of Homeopaths, 2010 [cit. september 2011]. URL: <sueyounghistories.com/…/antonio-negro-1…>.
Pope John Paul II 1920 – 2005. 2010. Sue Young Histories, Biographies of Homeopaths, 5. marca 2010 [cit. september 2011].
URL: <sueyounghistories.com/…/pope-john-paul-…>.
Zoznam pápežov. 2011. Wikipédia, 2011[cit. september 2011].
URL: <sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_pápežov>.
(aj odkazy na životopisy na životopisy pápežov spomínaných v článku)
www.youtube.com/watch
www.youtube.com/watch
misie.sk/index.php:homeopatia-je-biela-magia&catid=116:krestania-a&Itemid=229
www.fatym.com/view.php
užívali ju aj pápeži
Homeopatia vo Vatikáne
GREGOR XVI.
Gregor XVI. Bol pápežom v rokoch 1831 – 1846 (bol Hahnemannovým súčasníkom). Historické zdroje ho opisujú ako jedného z najkonzervatívnejších pontifikov novodobejších cirkevných dejín. Prejavoval mimoriadny záujem o vedu a umenie, a hoci bol navonok tvrdohlavý a neústupčivý, v súkromí sa vraj prejavoval ako citlivý a láskyplný muž.
Tento pôvodne kamauldulský mních bol priaznivo naklonený možnostiam homeopatie v boji s epidémiami cholery, ktoré sa v tomto čase rozmáhali v Európe. Práve preto aj vyznamenal talianskeho homeopata Settimia Centamoriho (?1812 – 1860?) za jeho prácu v boji s týmito epidémiami.
O praktizovanie homeopatie v Ríme sa uchádzal Johann Wilhelm Wahlea (1794 – 1853). Wahlea bol nemecký ortodoxný lekár, ktorý sa postupne stal študentom Samuela Hahnemanna, kvôli represiám zo strany bývalých alopatických kolegov opustil svoju zabehnutú lekársku prax. V Ríme mu však pontifikálne autority bránili získať povolenie pre homeopatickú činnosť. Pápež Gregor XVI. však nakoniec vydal pre Wahlea oficiálne oprávnenie vykonávať homeopatiu najprv výlučne vo Vatikáne ako osobný lekár pápeža a vatikánskeho jezuitského kláštora. Neskôr sa jeho prax rozrástla aj za hranice Vatikánu, a preto je v nekrológu právom označený za priekopníka a „apoštola“ homeopatie vo Večnom meste.
V roku 1845 bol pápežom vyznamenaný lekár Comte Sebastien Gaeten Salvador Maxime des Guidi (1769 – 1863) Rádom sv. Silvestra (ide o ocenenie ľudí, ktorí sa osvedčili v dobrých skutkoch, ktorí apoštolát „pretavili“ do svojich profesionálnych činností). Tento alopat pochádzajúci zo Štrasburgu „konvertoval“ v roku 1828 na homeopatiu po tom, čo bola jeho žena v Taliansku vyliečená práve pomocou homeopatie. V roku 1830 sa vrátil do Francúzska a stal sa jedným zo zakladateľov homeopatických nemocníc v Paríži a v Ženeve. Ako vážený francúzsky homeopat pôsobil až do konca života.
Ďalším homeopatom, ktorého pápež poctil vyznamenaním, bol aj praktik z Paríža Charles Ozanam (1824 – 1890), tentokrát Rádom sv. Gregora Veľkého (ide o vyznamenanie verných a zaslúžilých ľudí bezúhonnej povesti, ktorí sa pričinili o dobro cirkvi, spoločnosti a Svätej stolice).
Pápež Gregor XVI. bol očividne homeopatii naklonený. Nemohol mať k tomu žiadne iné dôvody než výsledky homeopatie, ktoré pozoroval v praxi. Homeopatia bola v tom čase utvárajúcou sa medicínskou vedou, ktorá nemala za sebou žiadne „vplyvné kruhy“ ani tradíciu. Nebola ani módnou vlnou, keďže podnecovala silné represie zo strany ortodoxných lekárov. Obhajovať sa mohla len každodennou prácou lekárov – homeopatov.
Gregor XVI. homeopatii natoľko dôveroval, že v roku 1845 udelil pápežskou bulou homeopatii výsadu, ktorá umožňovala kňazom podanie homeopatického lieku v život zachraňujúcich situáciách v neprítomnosti doktora. Chcel dokonca v tomto čase založiť aj homeopatickú nemocnicu, ale opozícia alopatických lekárov a epidémia cholery tento zámer zabrzdili.
PIUS IX.
Giovanni Maria Mastai-Ferreti, po vysvätení známy ako Pius IX., v mladosti trpel na epilepsiu. V cirkevných kruhoch mal povesť liberála a pokrokára. Vo svojom úrade strávil 32 rokov (1846 – 1878) a stal sa tak najdlhšie úradujúcim pápežom v dejinách pápežstva.
Ocenil jedného z prvých francúzskych homeopatov Alexandrea Chargea (1810 – 1890) rádom sv. Gregora Veľkého za cesty do južného Francúzska, kde homeopaticky liečil počas epidémie cholery, a za výnimočnú starostlivosť, ktorú vtedy vykonával. Liečil totiž 1662 prípadov cholery a mal len 49 úmrtí (2,9 %).
Rovnakým rádom bol pápežom ocenený aj Jean Paul Tessier (1810 – 1862) za jeho úsilie v homeopatických klinických skúškach v nemocnici sv. Margity v Paríži, počas ktorých boli úspešne liečené cholera a zápal pľúc, pričom o 99 % znížil náklady nemocnice na liečbu týchto ochorení. Čelil však prudkému odporu klasických lekárov. Jeho výsledky odmietli publikovať všetky alopatické medicínske časopisy a bolo mu zo strany alopatických kolegov bránené v jeho profesii. Asistentom, ktorí s ním spolupracovali na klinických skúškach, bol zabránený prístup na lekárske fakulty. Bol terčom výsmechu a osočovania takým neetickým spôsobom, až to podnietilo pápeža Pia IX. prísť mu na pomoc a svoj postoj jasne demonštrovať pred verejnosťou tým, že Tessiera vyznamenal Rádom sv. Gregora Veľkého za jeho zásluhy, ktoré dosiahol. Zároveň vyhlásil, že je „zdesený materializmom panujúcim v klasickej medicíne“ a dogmatizmom „skrytým za hmlisté a barbarské frázy“, ktoré ukrývajú tú „najdeštruktívnejšiu doktrínu“.1
V roku 1847 obdržal francúzsky lekár Francois Perrussel od pápeža mimoriadny apoštolský list. Perrussel totiž homeopaticky ošetroval chudobných pacientov počas cholerových epidémií v rokoch 1835, 1849 a 1854.2
Pápež dokonca v roku 1848 povýšil homeopata Giovanniho Ettorea Mengozzihona profesora prírodnej filozofie na univerzite v Ríme. Mengozzi už ako profesor založil v roku 1862 Kráľovský homeopatický inštitút.
V roku 1860 vyznamenal Pius IX. Rádom sv. Gregora Veľkého Friedricha Wilhelma Karla Fleischmanna. Fleischmannove vynikajúce homeopatické výsledky v boji s cholerou počas epidémie v roku 1836 viedli rakúske úrady v roku 1837 k zrušeniu ustanovenia, ktoré zakazovalo homeopatickú prax. Tento lekár sa vyznačoval nielen odbornosťou a skvelými výsledkami, ale aj veľmi súcitným prístupom k pacientom, pre ktorých pracoval až do vyčerpania svojich fyzických síl.
Ako vidno, Pius IX., ktorý pôsobil v období veľkých cholerových epidémií, bol homeopatii veľmi naklonený. Nebojoval s predsudkami, prax a výsledky homeopatov, ktorí zápasili o životy ľudí, mu boli tým najdôveryhodnejším svedectvom.
LEV XIII.
Pápež Lev XIII. mal už v čase svojho zvolenia podlomené zdravie a sám prehlasoval, že na Petrovom stolci dlho nezotrvá. Trpel totiž chronickou infekciou priedušnice, čo vážne ohrozovalo jeho život. Ako pápež sa však liečil pomocou homeopatie a svoj úrad napokon zastával úctyhodných 25 rokov (1878 – 1903), pričom sa do dejín zapísal ako najdlhšie žijúci pápež, keďže zomrel vo veku 93 rokov.
PIUS X.
Pápež Pius X. (1903 – 1914) je s homeopatiou spojený cez meno jezuitu, homeopatického lekára, otca Augustusa Mullera, ktorý spolu s ďalšími 7 jezuitmi prišiel do Indie vyučovať francúzštinu a matematiku. Nakoniec tu však naplno využil svoje homeopatické liečebné schopnosti a založil na pozemku v Karnatake (v Mangalore), ktorý si kúpil z vlastných prostriedkov, nemocnicu pre chudobných. Neúnavne sa im venoval až do konca života a Pius X. udelil jeho zariadeniu pápežské požehnanie.
Od roku 1985 sa táto inštitúcia rozšírila. Okrem nemocnice, ktorá má vyše 1000 lôžok, tu funguje napr. aj Homeopatická lekárska univerzita Otca Mullera (Father Muller Homeopathic Medical College), ktorú sponzoruje Katolícka diecéza v Mangalore.3
PIUS XII.
Pontifikát Pia XII. trval od roku 1939 do roku 1958, čiže zahŕňal aj obdobie 2. svetovej vojny, počas ktorej striktne presadzoval neutralitu Vatikánu a v roku 1943 ho vyhlásil za azylové mesto. Bol prvým pápežom, ktorého svet poznal z rozhlasu a televízie.
Existuje záznam, že Pius XII. žiadal homeopatickú liečbu od amerického homeopata Dr. Williama B. Griggsa kvôli záchvatom štikútky. Doktor Griggs mu predpísal Hyoscyamus niger a liečba bola úspešná.
Dôležitejší je však fakt, že čoskoro po svojom nástupe menoval pápež svojím osobným lekárom homeopata Dr. Ricarda Galéazzi-Lisiho. Do konca pápežovho života bol tento lekár jedným z jeho najbližších dôverníkov. Pius XII. ho dokonca ustanovil čestným členom obnovenej Pápežskej akadémie vied. Aj napriek pápežovej úcte a vďačnosti a napriek tomu, že sa pápež dožil pekného veku 82 rokov, kritici homeopatie vyhlásili lekára za šarlatána, ktorý dopomohol k smrti pápeža. Geléazzi-Lisi sa snažil očistiť svoje meno, ale veľké zaujatie proti homeopatii a iným alternatívam v 50. a 60. rokoch bolo prisilné.
PAVOL VI.
Pavol VI. bol 261. pápežom, pričom jeho pontifikát trval od roku 1963 do roku 1978. Bol tým pápežom, ktorý zrušil index zakázaných kníh.
Aj on mal svojho osobného homeopatického lekára. Bol ním Antonio Negro, ktorého aj vyznamenal Rádom sv. Gregora za prácu na poli homeopatie. Antonio Negro sa v roku 1947 spolupodieľal na založení Talianskej školy Hahnemannovej homeopatickej medicíny. Pôsobil ako lekár, učiteľ aj vedec.
JÁN PAVOL II.
Pontifikát najpopulárnejšieho pápeža Jána Pavla II. trval od roku 1978 do roku 2005. Jeho osobným homeopatom bol doktor Francesco Eugenio Negro, syn Antonia Negra.
Zdroje:
ULLMAN, Dana. 2007. The homeopathic revolution: Why Famous People and Cultural Heroes Choose Homeopathy. Berkeley, California : North Atlantic Books, 2007. s. 304-308.
Pope Gregory XVI 1765 – 1846. 2009. Sue Young Histories, Biographies of Homeopaths, 21. júla 2009 [cit. september 2011]. URL: <sueyounghistories.com/…/pope-gregory-xv…>.
Settimia Centamoriho ?1812 – 1860?. 2008. Sue Young Histories, Biographies of Homeopaths, 27. novembra 2008 [cit. september 2011]. URL: <sueyounghistories.com/…/settimio-centam…>.
Johann Wilhelm Wahle 1794 – 1853. Sue Young Histories, Biographies of Homeopaths, 19. júla 2009 [cit. september 2011]. URL: <sueyounghistories.com/…/johann-wilhelm-…>.
Comte Sebastien Gaeten Salvador Maxime des Guidi 1769 – 1863. 2009. Sue Young Histories, Biographies of Homeopaths, 19. júla 2009 [cit. september 2011]. URL: <sueyounghistories.com/…/comte-sebastien…>.
Charles Ozanam 1824 – 1890. 2009. Sue Young Histories, Biographies of Homeopaths, 22. júla 2009 [cit. september 2011]. URL: <sueyounghistories.com/…/charles-ozanam-…>.
Pope Pius IX 1792 – 1878. 2010. Sue Young Histories, Biographies of Homeopaths, 9. marca 2010 [cit. september 2011]. URL: <sueyounghistories.com/…/pope-pius-ix-17…>.
Alexandre Charge 1810 – 1890. 2009. Sue Young Histories, Biographies of Homeopaths, 13. februára 2009 [cit. september 2011]. URL: <sueyounghistories.com/…/alexandre-charg…>.
Jean Paul Tessier 1810 – 1862. 2009. Sue Young Histories, Biographies of Homeopaths, 7. februára 2009 [cit. september 2011]. URL: <sueyounghistories.com/…/jean-paul-tessi…>.
Francois Perrussel 1807 – 1872. 2009. Sue Young Histories, Biographies of Homeopaths, 17. februára 2009 [cit. september 2011]. URL: <sueyounghistories.com/…/francois-perrus…>.
Giovanni Ettore Mengozzi ?1811 – 1882. 2010. Sue Young Histories, Biographies of Homeopaths, 10. marca 2010 [cit. september 2011]. URL: <sueyounghistories.com/…/giovanni-ettore…>.
Friedrich Wilhelm Karl Fleischmann 1799 – 1868. 2008. Sue Young Histories, Biographies of Homeopaths, 6. novembra 2008 [cit. september 2011]. URL: <sueyounghistories.com/…/friedrich-wilhe…>.
The Mueller Surname and Homeopathy. Augustus Muller 1784 – 1849. 2008. Sue Young Histories, Biographies of Homeopaths, 7. septembra 2008 [cit. september 2011]. URL: <sueyounghistories.com/…/the-mueller-sur…>.
Father Muller Medical College. 2013. Wikipedia, 21. februára 2013 [cit. máj 2013].
URL: <en.wikipedia.org/wiki/Father_Muller_M…>.
<www.fathermuller.com/homeopathiccollege/>.
Pope Paul VI 1897 – 1978. 2010. Sue Young Histories, Biographies of Homeopaths, 5. marca 2010 [cit. september 2011]. URL: <sueyounghistories.com/…/pope-paul-vi-18…>.
Antonio Negro 1908 – 2010. 2010. Sue Young Histories, Biographies of Homeopaths, 2010 [cit. september 2011]. URL: <sueyounghistories.com/…/antonio-negro-1…>.
Pope John Paul II 1920 – 2005. 2010. Sue Young Histories, Biographies of Homeopaths, 5. marca 2010 [cit. september 2011].
URL: <sueyounghistories.com/…/pope-john-paul-…>.
Zoznam pápežov. 2011. Wikipédia, 2011[cit. september 2011].
URL: <sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_pápežov>.
(aj odkazy na životopisy na životopisy pápežov spomínaných v článku)