Posolstvá varovania neprorokovali odchod pápeža Benedikta - ten už bol známy predtým. viac na : www.nebezpecenstvo-posolstiev-irskej-vizionarky-varovania.com/…/posolstva-odcho… Posolstvá odchod …Viac
Posolstvá varovania neprorokovali odchod pápeža Benedikta - ten už bol známy predtým.
viac na : www.nebezpecenstvo-posolstiev-irskej-vizionarky-varovania.com/…/posolstva-odcho…
Posolstvá odchod pápeža Benedikta nepredpokladali, bol už dávno známy predtým, skôr z neho vyťažili.
Na ozrejmenie situácie zopár faktov:
Kto bol svätý Celestín?
Do konkláve totiž doručili Pietrov list, v ktorom varoval kardinálov, že „Boh konkláve strašne potresce, ak nezvolí pápeža“. Jeden z nich vtedy navrhol, aby bol za pápeža zvolený odosielateľ listu, pustovník Pietro. V júli r. 1294 prekvapila správa, že kardináli zhromaždení v Perugii ho zvolili za pápeža. Keď sa Pietro da Morrone dozvedel, že ho zvolili za pápeža zúfal a chcel utiecť niekam ďaleko. Kráľ Karol II. ho však presvedčil, aby úrad prijal. Vtedajšie konkláve (zhromaždenie kardinálov na voľbu pápeža) trvalo totiž dva roky, lebo kardináli nevedeli nájsť vhodného kandidáta z radov cirkevnej hierarchie. Mních Peter prijal voľbu a pápežské meno Celestín V. Ľudia boli nadšení.
Avšak v cirkevno-právnych veciach sa stal obeťou intríg svojich úradníkov a nie na poslednom mieste neapolského kráľa. Pod jeho nátlakom v septembri 1294 vymenoval dvanásť nových kardinálov, z ktorých bolo sedem Francúzov. Bola to akási predohra k avignonskému "zajatiu" pápežov, pri ktorom mali neúmerný vplyv francúzski kardináli. V októbri pápež Celestín opustil mesto Aquilu a presídlil aj s pápežskou kúriou do Castelnuovo di Napoli. Nový pápež, skromný a jednoduchý muž, sa potom stal doslova hračkou v rukách sicílskeho kráľa, podriaďoval sa jeho žiadostiam a dokonca svoje sídlo dal preniesť z Ríma do Neapola.
Až tam si naplno uvedomil manévrovanie okolo jeho osoby a nebezpečenstvo, ktoré hrozilo Cirkvi pre jeho slabosť. S veľkou rozhodnosťou, ktorú nemohol zmeniť nátlak ani jeho žičlivcov ani jeho zneužívateľov, zvolal konzistórium kardinálov a pred nimi sa 13. decembra 1294 zriekol pápežstva. Po piatich mesiacoch si uvedomil, že nemá schopnosti zastávať pápežský úrad. Všetky jeho oficiálne akty boli anulované. Tri dni predtým vydal dekrét, ktorý mu formálne umožnil tento krok. Celestínovo gesto vyvolalo veľkú ozvenu, a to väčšinou sympatickú pre nešťastného pápeža. Mnohí v tom videli akt mimoriadneho sebauponíženia, akého je sotva kto schopný.
Pápež Benedikt dňa 29.04.2009 urobil niečo neobvyklé - Nechal svoje vlastné pálium – svoj znak spojenia s Kristom na hrobe v Aquile. Hrobka skrýva pozostatky pápeža menom – Celestín V. (1209-1296).
Vo svojej kázni Benedikt hovoril o „slobode pre Cirkev“ a povedal, že táto sloboda je chránená silou spojenia medzi biskupmi a pápežom.
Benedikt 4. júla opäť cestuje k hrobu Celestína V. Náhoda? Dve návštevy v priebehu 15 mesiacov zrejme vysielajú do sveta posolstvo, ktoré nie je možné odovzdať iným spôsobom.
Medzitým kríza v Cirkvi dosiahla nové a hrozivé výšiny. Barbarská moc v Belgicku a rozhodnutie Najvyššieho súdu USA o tom, že Vatikánu nepriznáva imunitu vo veci vyšetrovaní sexuálneho obťažovania v Oregone ako aj kritika Vatikánu zo strany rakúskeho kardinála sú nové vrcholy. Zakladajú možnosť perzekúcie Cirkvi ako inštitúcie. Možnosť cez chyby jednotlivcov znížiť vážnosť Cirkvi ako celku. Je to bezprecedentné. Je to ťažká rana pre svet zmietaný hlbokou morálnou a hospodárskou krízou s prvými ohnivkami zúfalého odboja – Grécko, Rumunsko.
Svätý otec sa teda nevedno ako ťažko borí s tým , čo Celestín vzdal : vládnuť Cirkvi a očistiť ju.
Po tomto akte a návštevách pápeža Benedikta XVI. Pri hrobe sv. Celestína, kde zanechal svoje pálium (Pálium prísluší pápežovi, ktorý ho smie nosiť kdekoľvek a ďalej arcibiskupu-metropolitovi, ktorý ho smie nosiť len v rámci svojej cirkevnej provincie.Pália sa vyrábajú z vlny dvoch oviec, ktoré požehnáva pápež na sviatok sv. Agnesy ) kedy už jeho vstúpenci dávno tušili, že sa zahráva s myšlienkou abdikácie sa vynorila „vizionárka“ Mary Carrbery, ktorá samú seba opovážlivo nazvala Mária Božieho Milosrdenstva a jej prvé posolstvo dňa 08.11.2010 spustilo lavínu špekulácií a abdikáciu pápeža Benedikta predniesla ako „nečakanú“ novinku, ktorú ona „prorokovala“. Ľahko sa prorokuje niečo, čo je už jasné.
pálium
viac na : www.nebezpecenstvo-posolstiev-irskej-vizionarky-varovania.com/…/posolstva-odcho…
Posolstvá odchod pápeža Benedikta nepredpokladali, bol už dávno známy predtým, skôr z neho vyťažili.
Na ozrejmenie situácie zopár faktov:
Kto bol svätý Celestín?
Do konkláve totiž doručili Pietrov list, v ktorom varoval kardinálov, že „Boh konkláve strašne potresce, ak nezvolí pápeža“. Jeden z nich vtedy navrhol, aby bol za pápeža zvolený odosielateľ listu, pustovník Pietro. V júli r. 1294 prekvapila správa, že kardináli zhromaždení v Perugii ho zvolili za pápeža. Keď sa Pietro da Morrone dozvedel, že ho zvolili za pápeža zúfal a chcel utiecť niekam ďaleko. Kráľ Karol II. ho však presvedčil, aby úrad prijal. Vtedajšie konkláve (zhromaždenie kardinálov na voľbu pápeža) trvalo totiž dva roky, lebo kardináli nevedeli nájsť vhodného kandidáta z radov cirkevnej hierarchie. Mních Peter prijal voľbu a pápežské meno Celestín V. Ľudia boli nadšení.
Avšak v cirkevno-právnych veciach sa stal obeťou intríg svojich úradníkov a nie na poslednom mieste neapolského kráľa. Pod jeho nátlakom v septembri 1294 vymenoval dvanásť nových kardinálov, z ktorých bolo sedem Francúzov. Bola to akási predohra k avignonskému "zajatiu" pápežov, pri ktorom mali neúmerný vplyv francúzski kardináli. V októbri pápež Celestín opustil mesto Aquilu a presídlil aj s pápežskou kúriou do Castelnuovo di Napoli. Nový pápež, skromný a jednoduchý muž, sa potom stal doslova hračkou v rukách sicílskeho kráľa, podriaďoval sa jeho žiadostiam a dokonca svoje sídlo dal preniesť z Ríma do Neapola.
Až tam si naplno uvedomil manévrovanie okolo jeho osoby a nebezpečenstvo, ktoré hrozilo Cirkvi pre jeho slabosť. S veľkou rozhodnosťou, ktorú nemohol zmeniť nátlak ani jeho žičlivcov ani jeho zneužívateľov, zvolal konzistórium kardinálov a pred nimi sa 13. decembra 1294 zriekol pápežstva. Po piatich mesiacoch si uvedomil, že nemá schopnosti zastávať pápežský úrad. Všetky jeho oficiálne akty boli anulované. Tri dni predtým vydal dekrét, ktorý mu formálne umožnil tento krok. Celestínovo gesto vyvolalo veľkú ozvenu, a to väčšinou sympatickú pre nešťastného pápeža. Mnohí v tom videli akt mimoriadneho sebauponíženia, akého je sotva kto schopný.
Pápež Benedikt dňa 29.04.2009 urobil niečo neobvyklé - Nechal svoje vlastné pálium – svoj znak spojenia s Kristom na hrobe v Aquile. Hrobka skrýva pozostatky pápeža menom – Celestín V. (1209-1296).
Vo svojej kázni Benedikt hovoril o „slobode pre Cirkev“ a povedal, že táto sloboda je chránená silou spojenia medzi biskupmi a pápežom.
Benedikt 4. júla opäť cestuje k hrobu Celestína V. Náhoda? Dve návštevy v priebehu 15 mesiacov zrejme vysielajú do sveta posolstvo, ktoré nie je možné odovzdať iným spôsobom.
Medzitým kríza v Cirkvi dosiahla nové a hrozivé výšiny. Barbarská moc v Belgicku a rozhodnutie Najvyššieho súdu USA o tom, že Vatikánu nepriznáva imunitu vo veci vyšetrovaní sexuálneho obťažovania v Oregone ako aj kritika Vatikánu zo strany rakúskeho kardinála sú nové vrcholy. Zakladajú možnosť perzekúcie Cirkvi ako inštitúcie. Možnosť cez chyby jednotlivcov znížiť vážnosť Cirkvi ako celku. Je to bezprecedentné. Je to ťažká rana pre svet zmietaný hlbokou morálnou a hospodárskou krízou s prvými ohnivkami zúfalého odboja – Grécko, Rumunsko.
Svätý otec sa teda nevedno ako ťažko borí s tým , čo Celestín vzdal : vládnuť Cirkvi a očistiť ju.
Po tomto akte a návštevách pápeža Benedikta XVI. Pri hrobe sv. Celestína, kde zanechal svoje pálium (Pálium prísluší pápežovi, ktorý ho smie nosiť kdekoľvek a ďalej arcibiskupu-metropolitovi, ktorý ho smie nosiť len v rámci svojej cirkevnej provincie.Pália sa vyrábajú z vlny dvoch oviec, ktoré požehnáva pápež na sviatok sv. Agnesy ) kedy už jeho vstúpenci dávno tušili, že sa zahráva s myšlienkou abdikácie sa vynorila „vizionárka“ Mary Carrbery, ktorá samú seba opovážlivo nazvala Mária Božieho Milosrdenstva a jej prvé posolstvo dňa 08.11.2010 spustilo lavínu špekulácií a abdikáciu pápeža Benedikta predniesla ako „nečakanú“ novinku, ktorú ona „prorokovala“. Ľahko sa prorokuje niečo, čo je už jasné.
pálium