Video: Vdp. Marián. Kuffa v Šúrovciach: Čo ťa trápi, to polož na oltár. Trampoty na paténu, bolesti do kalicha a navrch položíš svoje srdce
Vdp. Marián. Kuffa v Šúrovciach: Čo ťa trápi, to polož na oltár. Trampoty na paténu, bolesti do kalicha a navrch položíš svoje srdce. Vdp. Mgr. Dobromil Zifčak: Drahí bratia a sestry, dovoľte, aby som medzi nami privítal vzácneho hosťa, pána farára zo Žakoviec, veľadôstojného pána Mariána Kuffu. Naozaj sme sa, drahý otec Marián, na Vás veľmi tešili, odkedy ste nám potvrdili, že prídete. Sme radi, že ste medzi nami a tešíme sa na Vaše povzbudivé slová, ktoré sú v dnešnej dobe veľmi aktuálne a dôležité. Myslím, že všetci sme sa na Vás tešili, zvlášť ja, lebo v podstate na Vašich kázňach som vyrastal a svojím spôsobom ste ma do istej miery formovali už od seminárskych čias. A myslím, že mnohí hovoria rovnako, že radi počúvame Vaše kázne a sme veľmi ešte o to radšej, že ste osobne prišiel medzi nás. Cíťte sa medzi nami ako doma.
Vdp. Marián. Kuffa: Ďakujem, pán farár. Drahí bratia a sestry svätá omša je najvyšší liturgický úkon ako osláviť Boha. Ani ruženec nie je viac, ani deviatnik ani litánie, ani breviár. Keď máš možnosť ísť na omšu, ja to tak ľudovo hovorím, keď chodím po farnostiach, máš možnosť ísť na svätú omšu a nejdeš, vieš čo, anjeli tak zhora kukajú a krútia tak, možno aj na druhú stranu a možno si aj ťukajú…
Tie dve veci nám závidia anjeli. Ktoré? Eucharistiu a utrpenie. Utrpenie? Och, to by sme si hneď dali, pretože nerozumieš, ako môžeš využiť to utrpenie. Ako ho môžeš využiť? No presne tu a teraz – vo svätej omši!
Tvoje utrpenie, tak máličko vo vzťahu k Bohu. Boh má nekonečnú hodnotu. Boh trpieť nemôže, ale ako človek môže trpieť, čiže Bohočlovek ak by nemohol trpieť, bola by to komédia, herectvo u Ježiša. Čiže, ako človek trpel na kríži, a u Boha to má nekonečnú hodnotu.
A to je ono, to čo potrebujeme, lebo každá urážka je nekonečná, každý hriech je nekonečná urážka Boha. A ako to vymažem? Keď na trhu kúpiš uhorku ako to vyvážiš? Na druhú stranu musíš dať niečo nekonečné, a až to dáš, vyvážiš, tak tú uhorku si zoberieš. Tak aj duša do neba sa dostane vtedy, ak tam dám niečo nekonečné. A čo môžem urobiť, čo? Tvoje utrpenie tvoja bolesť, tvoje nepochopenie, tvoje potupenie v týždni, čo si mal, čo si mala, alebo čo ťa trápi, toto presne polož na oltár pri obetovaní, polož to na oltár. Trampoty na paténu, bolesti do kalicha a navrch položíš svoje srdce.
Položiť svoje srdce: Pane, chcem rozmýšľať ako ty, chcem sa rozprávať ako ty a chcem konať ako ty. Toto položíš a keď kňaz premení chlieb a víno na Telo a Krv Kristovu, tvoja maličká obeta sa vtedy spojí s nekonečnou obetou Božou, a tvoja hriešna minulosť, alebo ten taký tvoj hriešny život, alebo slabý plný slabostí, Boh v tom okamihu posvätí a spojí sa s Kristovou obetou. Kňaz sa modlí: prikáž svojmu svätému anjelovi, preniesť tieto dary na tvoj nebeský oltár. A ty, ty sa pričiníš, o to, že kúpiš lístok do neba.
Komu? Tomu, koho miluješ. Zaplatíš, a on v očistci takto podskočí. V očistci musí tak po milimetri, po milimetri, po milimetri, lebo Boh je spravodlivý sudca, ktorý dobrých odmeňuje a zlých tresce, v očistci je strašne pomalý, je spravodlivý, ale je aj milosrdný a dovoľuje, aby sme aj my kúpili tým, ktorým sú v očistci, lístok do neba. Toto urob!
Na začiatok, aby si bol v spoločenstve s Ježišom, najsilnejšiu modlitbu, to učím mojich chlapcov, kriminálnikov, niektorí aj sedeli za vraždu, prostitútky, lesby, hocikto, všelijako sa to polátalo. Čo ich učím? Najsilnejšiu modlitbu. A to je aká?
Nie od pátra Pia, nie od Don Bosca, ale ten hriešny mýtnik tam vzadu, celkom v chráme čo stál. Neopovážil sa zdvihnúť oči k nebu. Odpusť mne hriešnemu. Odpusť! Prosím, odpusť mne hriešnemu! To je ono! V tú ranu sa spájaš s Ježišom. V tú ranu! A keď aj anjeli kričia: Hej, Ježišu pošpinil sa, vieš ako on zle žije? Vieš ako ona zle žije? Milí anjeli, ja sa nebojím že sa zašpiním! A čo sa bojíš Ježišu? Aby sa moja milovaná dcéra, môj milovaný syn neutopil v špine. Nevidíte, ako ma prosí o pomoc? Veď on priznáva, že je hriešny! V tú ranu je môj. Neboj sa Ježiš…. A hriechy, tvoje hriechy?
Kde sú? Nie je problém, tvoje hriechy sú problémom, keď sa ich nechceš pustiť! To je aj prekážkou Ducha Svätého. Jediná prekážka! A keď ty ochotne povieš chcem, ale nevládzem! Ó! V tú ranu si ťa Boh zamerá! Si môj! Si moja! Toto urob na začiatku svätej omše, Ježiša chytáš okamžite za ruku a keď to budeš často opakovať vo svojom živote, tak On ťa dovedie až do neba.
Napriek tvojim slabostiam a chybám – dovedie ťa do neba! Toto urob na začiatok svätej omše! Povedz si: Odpusť mne hriešnemu! Odpusť mne hriešnej! V hĺbke srdca toto urob! A tak pozvi Ducha Svätého. Ostatné spraví On. Jeho musíš pozvať! Prečo? On rešpektuje tvoju slobodu. Nemohol do dnešného dňa vojsť do tvojho srdca. Prečo? Nezavolal si ho! A nepokúsil si sa odstrániť prekážku! Čo je tá prekážka? Hriech!
Ale keď ti priznávaš a vyznávaš svoj hriech, hovoríš odpusť mne hriešnemu, príď Duchu Svätý, máš ho. Príde! Ako účinkuje, o tom si v príhovore potom povieme. Na začiatok oľutujme svoje hriechy, tak ako ten mýtnik vzadu.
