Najkrajším vzorom poslušnosti po Ježišovi je najblahoslavenejšia, prečistá, najsladšia svätá Panna Mária! Kráľovná nebies, Panna Mária, najkrajšia z hviezd, čistá ľalia. Čo je poslušnosť? Je to cnosť, ktorá nás robí pripravenými vyplniť vôľu toho, ktorý má právo nám rozkazovať, či už je to svetská alebo cirkevná autorita. Prečo práve táto cnosť býva pre kresťana najťažšia? Sv. Anzelm odpovedá:„Následkom našej porušenej prirodzenosti stačí obyčajná okolnosť, že niečo je prikázané alebo zakázané, aby sme boli pokúšaní neposlúchnuť. Nič divnejšieho, nič nerozumnejšieho, a predsa nič pravdivejšieho.“ Opakom poslušnosti Bohu je neposlušnosť.
Písmo Sväté nás rázne varuje pred týmto ťažkým hriechom:„Veď poslušnosť je lepšia než obeta a poddanosť lepšia ako tuk baranov! Lebo odbojnosť je (ako) hriech čarodejníctva, svojvoľnosť je (ako) hriech modlárstva.“(1 Sam 15, 22-23) modlárstvo je hlavne neposlušnosť. Pre neposlušnosť padol satan, Luther, a mnohí sektári.
Keď sa Boží Syn, Ježiš Kristus, stal človekom, tak sa pre nás ako náš Učiteľ stal aj vzorom úplnej poslušnosti – v Nazarete bol dobrovoľne poddaný rodičom a po celý život je bezvýhradne podrobený vôli Nebeského Otca. „Lebo som nezostúpil z neba, aby som plnil svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal.“(Ján 6,38)
Najkrajším vzorom cnosti poslušnosti po Pánovi Ježišovi je najblahoslavenejšia Panna Mária.
Vidieť to napr. na jej manželskom vzťahu k svätému Jozefovi, aj keď ho nekonečne prevyšovala zásluhami a svätosťou. Jozefa, svojho čistého ženícha, pokladala za hlavu rodiny, a preto sa snažila vo všetkom vyplniť jeho vôľu.
Svätý Jozef napr. chce, aby išli do Betlehema a Panna Mária ide; chce, aby išli do Egypta a Panna Mária sa podrobuje; chce, aby sa vrátili z Egypta späť do Izraela a Mária sa vracia.
Nábožný spisovateľ Silveira sa pýta:„Prečo anjel, dávajúc rozkazy k týmto namáhavým cestám, na ktorých Panna Mária toľko vytrpela, sa nezjavil jej, ale sv. Jozefovi?“
A odpovedá takto:„Aby Panna Mária mala príležitosť k úkonom poslušnosti, ktoré tak milovala.“
Poslušnosť Panny Márievynikla aj pri poslušnosti Božej vôle. Svätý Tomáš z Villanovy hovorí, že „najblahoslavenejšia Panna Mária ani myšlienkou, ani žiadnym skutkom sa neprotivila Bohu, ale sa snažila vo všetkom vyplniť jeho svätú vôľu.“
Svätý Augustín zasa učí, že „ako Eva svojou neposlušnosťou uviedla ľudské pokolenie do skazy, tak Panna Mária sa poslušnosťou stala príčinou našej spásy.“
A akým spôsobom? Pán Boh posiela k nej archanjela Gabriela, ktorý jej oznamuje, že sa má stať matkou Spasiteľa.
Čo na to Panna Mária odpovedá?„Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“(Lk 1,38) Aká to poslušnosť! Pán Boh od nej žiada, aby svojho Jednorodeného Syna, ktorého milovala tisíckrát viac ako svoj vlastný život, obetovala zo spásu sveta. Mária vedela, ako ukrutnou smrťou má zomrieť jej Syn, vedela, že jej dušu vtedy prenikne meč bolesti; avšak necúva pred obetou, ale opakuje: „Hľa, služobnica Pána“.
Kornélius a Lapide píše, že „Preblahoslavená Panna Mária, rovnako ako Pán Ježiš, sa stala poslušnou až na smrť, až na smrť na kríži.“
I my, kresťania, uvažujme nad tým, či plníme to, čo Boh od nás požaduje a modlime sa k Matke Božej, prosiac ju o ducha poslušnosti Bohu a hovorme pritom so sv. Alfonzom: „Ó, milá Kráľovná moja a Matka môjho Boha, oroduj za nás u Ježiša Krista a vypros nám svojou poslušnosťou milosť, aby sme verne plnili Božiu vôľu a vôľu svojich duchovných predstavených (pozn. dnes pravoverných).“
Svätý Irenej o poslušnosti Poslušnosť Svätý Pavol píše: “Každý nech sa poddá vyššej moci, lebo niet moci, ktorá by nebola od Boha. Kto sa teda protiví vrchnosti, protiví sa Božiemu poriadku.” (Rim 13, 1) Svätý Irenej o poslušnosti hovorí: “Poslušnosť je obnoviť veci v ich počiatkoch a voviesť ich do jednoty.” Človek je na svete preto, aby poslúchal. Ak chce byť dokonalejší, musí sám chcieť poslúchať. V prvom rade je to poslušnosť nášmu nebeskému Otcovi.
Boha máme neustále poslúchať. Všetci kresťania v Cirkvi majú poslúchať Ježišovho nástupcu tu na zemi – svätého otca, pápeža, rímskeho biskupa (okrem hriechu). Samozrejme, že poslušnosť nesmie byť slepá, ale rozumná, zdravá. Nemôžeme a nesmieme poslúchať svojich nadriadených, ak nás nútia robiť zlo. Aká môže byť vlastne poslušnosť?
Svätý Bazil hovorí o trojakej poslušnosti:
1.) zo strachu z trestu – poslušnosť otrokov; 2.) z túžby po odmene – obchodnícky postoj; 3.) z lásky – synovský postoj, postoj dieťaťa.
Pre porovnanie svätý Pavol vo svojich listoch uvádza tiež rôzne poslušnosti: poslušnosť viere (Rim 1; 5; 16; 26), učeniu (Rim 6, 17), evanjeliu (Rim 10, 16; Sol 1, 8), pravde (Gal 5, 7), Kristovi (2 Kor 10, 5).
Poslušnosť je vlastne druh viery, ktorý je nevyhnutný, ak zjavené slovo obsahuje nielen pravdu o Bohu, v ktorú treba veriť, ale hlavne Božiu vôľu, ktorú treba plniť.
Spása pre človeka prichádza za plnenie Božej vôle, nie svojej.
V poslušnosti sa už určitým spôsobom uskutočňuje návrat stvorení k Bohu. Vzorom poslušnosti pre nás je samotný Boží Syn – Ježiš Kristus. On, ktorý “sa stal poslušným až na smrť” (Porov. Flp 2, 8), ktorý “z toho, čo vytrpel, naučil sa poslušnosti, a keď dosiahol dokonalosť, stal sa pôvodcom večnej spásy pre všetkých, ktorí ho poslúchajú” (Porov. Hebr 5, 8 – 9). A na inom mieste zase svätý Pavol píše: “Lebo ako sa neposlušnosťom jedného človeka mnohí stali hriešnikmi, tak zasa poslušnosťou jedného sa mnohí stanú spravodlivými.” (Rim 5, 19) Adam je praotec všetkých neposlušných.
Kristus je zase praotec všetkých poslušných. Poslušnosť sprevádza celý Ježišov život. Je to predovšetkým poslušnosť svojmu nebeskému Otcovi. Ježiš povedal: “Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokonať jeho dielo.” (Jn 4, 34)
Poslúchal Ježiš svojich pozemských rodičov: Preblahoslavenú Pannu Máriu, Božiu Rodičku i pestúna Jozefa? Ježiš tridsať rokov poslúchal nás ľudí, aby nás potom tri roky vyučoval a následne, aby tri hodiny poslušne visel na kríži za naše hriechy, na ktorom nás vykúpil.
Poslušnosť je krstná milosť. V krste nastala zmena pána, úplný prechod od hriechu k spravodlivosti, od neposlušnosti k poslušnosti, od Adama ku Kristovi.
Poslušnosť je pre kresťanský život čosi základné. Nemôže skutočne existovať Kristova vláda, ak nebude zo strany človeka poslušnosť. V tomto zmysle poslušnosť nie je poddanstvom, ale pripodobnením sa. Poslúhať takého Pána znamená pripodobniť sa mu, pretože aj on poslúchal.
Kresťania sú vlastne deti poslušnosti, pretože sa narodili z Kristovej poslušnosti a z vlastného rozhodnutia poslúchať Krista.
Keď prijímame telo a krv Krista, živíme sa jeho poslušnosťou. Aby sme poslúchali Boha a prisvojili si jeho myšlienky i vôľu, musíme zakaždým sebe zomrieť. Poslúchať znamená sebe zomierať a žiť naplno pre Boha. Poslúchať však môžeme aj ľudí. Je to pomerne ľahšie ako poslúchať Boha, pretože ľudia sú ľuďmi, žiadajú len ľudské požiadavky a záležitosti, ktoré sú dostupné im a ich rozumu. No Boh môže žiadať nadľudské veci, koré so sebou prinášajú aj smrť rozumu. Tak tomu bolo i pri poslušnosti Abraháma a Mojžiša.
Poslúchať sa oplatí, lebo ak Boh nájde dušu rozhodnutú poslúchať, zoberie do rúk jej život, ako sa chytí kormidlo lode a ako sa vezmú do rúk opraty na koči.
Aj Preblahoslavená Panna Mária, Božia Rodička, Ježišova matka, je pre nás symbolom poslušnosti. Podobne ako jej syn Kristus, nový Adam, aj Panna Mária, nová Eva, je poslušná Bohu, keď hovorí: “Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.” (Lk 1, 38)
Preblahoslavená Panna Mária svojou poslušnosťou sa pričinila o spásu pre seba a pre všetkých ľudí. Tým očistila Evinu neposlušnosť, ktorá zapríčinila smrť sebe aj celému ľudskému pokoleniu. Mária svojim “fiat” ponúkla seba samú Bohu ako čistý biely list, na ktorý On môže napísať všetko, čo len chce.
Možno sa nám zdá, že dnes je akási kríza poslušnosti či autority v Cirkvi. Na prekonanie krízy je potrebné zamilovať si poslušnosť, pretože kto si ju zamiluje, ľahko nájde spôsob, ako ju uskutočňovať a Boh ho požehná. Nevieme, čo Boh pripraví v budúcnosti každému z nás. Bez poslušnosti sa nemôžeme páčiť Bohu.
Písmo Sväté nás rázne varuje pred týmto ťažkým hriechom:„Veď poslušnosť je lepšia než obeta a poddanosť lepšia ako tuk baranov! Lebo odbojnosť je (ako) hriech čarodejníctva, svojvoľnosť je (ako) hriech modlárstva.“ modlárstvo je hlavne neposlušnosť. Pre neposlušnosť padol satan, Luther, a mnohí sektári.
Ježiš: já chci. aby moje matka byla cténa, protože je to moje milovaná Matka. Chci, aby svét poznal moc ( orodovanie) . kterou má ona u Božího trúnu.“ Krátce nato ŕekl: ,,tvúj duchovní otec je dobrým svédkem soužení, kterýin té nechávám projít (vztahuje se to zvlášté k utrpení). Ŕekni mu, aby napsal Svätému otci, že chci zasvécen í svéta mé Neposkvrnéné mú milované Matce.
Z knihy Za jednym usmevom : Páter Gebriele Amorth, kňaz exorcista.
Duch Svätý svoju nevestu prirovnáva k ľalii, ktorá je symbolom čistoty: „Ako ľalia medzi tŕním je moja priateľka medzi dievčatami.“(Pies 2,2); „Celá si krásna, priateľka moja a škvrny na tebe niet.“(Pies 4,7) Táto čistota Panny Márie žiari v celom jej živote. Už ako malé dievča, keď bola daná rodičmi do Jeruzalemského chrámu, sľubuje podľa Tradície Bohu čistotu. Neskôr, keď k nej archanjel …Viac
Duch Svätý svoju nevestu prirovnáva k ľalii, ktorá je symbolom čistoty: „Ako ľalia medzi tŕním je moja priateľka medzi dievčatami.“(Pies 2,2); „Celá si krásna, priateľka moja a škvrny na tebe niet.“(Pies 4,7) Táto čistota Panny Márie žiari v celom jej živote. Už ako malé dievča, keď bola daná rodičmi do Jeruzalemského chrámu, sľubuje podľa Tradície Bohu čistotu. Neskôr, keď k nej archanjel Gabriel prichádza s posolstvom od Boha a zvestuje jej, že sa stane Matkou Božieho Syna, „ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav.“(Lk 1,29) Prečo bola taká užasnutá? Bála sa o svoju čistotu a bola hotová zrieknuť sa tejto najvyššej dôstojnosti, len aby zostala čistá. Preto tiež cirkevní otcovia usudzujú, že Panna Mária pre svoju čistotu a pokoru bola povýšená k dôstojnosti Matky Božej. Svätý Bernard hovorí: „Syn Boží, keď sa mal stať človekom, chcel, aby jeho matka bola pannou, čo by z nepoškvrnenej, sám čistý, sa narodil, majúc nás očistiť od našich hriechov. Aby bola čistá telom, dostala Mária dar panenstva; aby bola svätá dušou, prijala dar pokory. Kráľovská panna, ozdobená týmito dvoma cnosťami, krásou duše a čistotou tela, obrátila na seba oči obyvateľov neba, takže si získala srdce Kráľa a bol k nej poslaný s posolstvom archanjel Gabriel.“
Tak teda Panna Mária prvá vztýčila vlajku cudnosti a stala sa, ako hovorí svätá Cirkev, pannou nad pannami a uskutočnila, čo povedal žalmista: „V pestrom rúchu ju vedú ku kráľovi; za ňou ti privádzajú panny, jej družice. Sprevádza ich jasot radostný, tak vstupujú do kráľovského paláca.“(Ž 44, 15-16) Kto sú tieto panny? To sú nepoškvrnené duše, ktoré radšej podstúpili mučenícku smrť, než by stratili čistotu, ako napr. svätá Anežka Rímska, sv. Dorota, sv. Cecília, sv. Agáta, sv. Lucia, sv. Barbora a mnoho iných.
Aj keď bola Panna Mária plná milosti, bola tak umŕtvená, že mala neustále sklopené oči a na nikoho ich neupierala“, hovoria sv. Epifánius a sv. Ján Damascénsky. I my katolíci, sa máme snažiť byť ostražití v pohľadoch a nehľadieť na zakázané predmety, lebo oko, ako tvrdí istý svätý, je oknom, ktorým diabol vchádza ako zlodej do našej duše. V jedení bola Panna Mária tak striedma, že celý jej život nazvať jedným stálym pôstom, ako píše sv. Gregor Tourský. Bez pôstu, ako hovorí sv. Bonaventúra, by nikdy takéto milosti nebola dostala, lebo milosť Božia a nestriedmosť si vzájomne odporujú.
Skúsenosť učí, že tí, ktorí sa s dôverou, zvlášť v pokušeniach, odporúčajú Matke Božej, vychádzajú z nebezpečenstiev ako víťazi.
Príklad V roku 1635 mal v Ríme kázanie slávny kazateľ a veľký mariánsky ctiteľ, páter Zuchi. Na kázni bol aj istý mladík, ktorý síce chodil často k svätým sviatostiam, ale mnohokrát upadal do hriechu nečistoty. Prišiel práve do Ríma, aby sa vyspovedal a poprosil o radu, čo má robiť. Páter ho vyspovedal a vyzval ho, aby do nasledujúcej spovede konal každodenné odporúčané modlitby, a to: 1x Zdravas ráno a večer pred spánkom s priloženou modlitbou. Mladík predsavzatie svedomite plnil a spozoroval, že pokušenia sú zo dna na deň menšie a pády do hriechu úplne prestali. Po štyroch dňoch sa vrátil k spovedníkovi, ktorý sa čudoval, že človek oddaný ťažkým hriechom je zrazu od týchto pút oslobodený. „Ako si dokázal nadobudnúť takú čistoty duše, syn môj?“ – pýta sa páter. „Dôstojný otče, odpovedal mladík, „od toho dňa, čo ste mi odporúčal modliť sa doporučenú modlitbu, som zrazu pociťoval na sebe ochranu Matky Božej. Akási neviditeľná moc mi dodávala statočnosti a sily v pokušeniach tak, že sa mi zdalo, i keby pokušenia boli sebaväčšie, že im odolám.“ Páter Zuchi potom so zvolením mladíka ochotne zoznámil s jeho svedectvom mnoho mladých duší. Hľa, ako pomáha v pokušeniach proti čistote vrúcna a vytrvalá modlitba k Panne Márii!
Modlitba P. Zuchiho Po Zdravas nasleduje: „Ó, Pani moja, Ó Matka moja! Tebe sa úplne obetujem a aby som prejavil a dokázal k tebe svoju zbožnosť, zasväcujem ti dnes svoje oči, svoje uši, svoje ústa, svoje srdce a celého seba. Keď som teda už tvojim, ó, dobrá Matka, stráž ma a chráň ma ako svoj majetok! Amen.“
Je veľa modlitieb k Márii s prosbou o pomoc pri ochrane čistoty. Tu sme uviedli 1x Zdravas s modlitbou. Niektorí svätí odporúčajú aj 3 x Zdravas ráno a večer. Niekedy pri boji o čistotu zasa stačí len vrúcne zvolanie: „V Mene Ježiša Krista, odíď, duch nečistý!“ Alebo „Matka Božia prečistá, zachráň ma!“
MATER PURISSIMA ET CASTISSIMA Litánie nám vo vzývaniach Matka „neporušená“ a „nepoškvrnená“ hovoria, že Mária pri počatí Ježiša Krista a tiež počas pôrodu a po pôrode zostala pannou, a teda čistou a čistotnou. Akou prekrásnou pannou bola Mária, to vyzdvihujú rôzne iné vzývania: Panna „najmúdrejšia“, „mocná“, „verná“ atď., ale aký zvláštny význam majú potom invokácie: Matka „najčistejšia“ a „najčistotnejšia“? Nemali by sme skôr očakávať, že Mária ako panna je čistá a čistotná? Predsa však naše litánie spájajú čistotu a čistotnosť s Máriiným materstvom! Ako to rozumieť? Zdá sa, že oslovenie „purissima — najčistejšia“ sa v prvom rade vzťahuje na čistotu v zmysle jasnosti, nezakalenosti, teda vo význame, ktorý používame, keď hovoríme o jasnej, čírej, nezakalenej vode alebo o čistom zlate. Toto je tiež zvyčajný význam latinského slova „purus“, ktoré táto invokácia používa. „Matka najčistotnejšia“ teda znamená, že Mária je pravou matkou. Prirodzene, predpokladáme, že Mária bola bezhriešna, a toto oslovenie vyjadruje iba, že Mária bola dokonalou, ideálnou matkou. Slovo „castissima“ sa v našom texte prekladá ako „najčistotnejšia“ a je odvodené z latinského slova „castus“, ktoré je opäť formou latinského „careo — chýbať, byť slobodný od“ a často sa používa vo význame „slobodne sa niečoho zriecť“. V biblickej reči slovo „castus” znamená „slobodne sa zriecť pohlavného života“. Tento výraz použitý v súvislosti s Máriou ako matkou znamená, že Mária dokonale oddaná svojmu božskému materstvu sa zriekla každého pohlavného života. Z úcty pred zázračným omilostnením, ktoré jej Boh udelil, aby sa z nej zázračne narodil Vykupiteľ, žila s Jozefom v úplnej zdržanlivosti. Tento výklad vzývania „Matka najčistotnejšia“ je tiež základom pre dve nasledujúce invokácie k svätej Panne: Matka „neporušená“ a „nepoškvrnená“, ktoré, ako uvidíme, chcú poukázať na panenstvo Márie počas pôrodu a po ňom. V krátkosti teda naše vzývania „Matka najčistejšia“ a „Matka najčistotnejšia“ vyjadrujú, že Mária bola skutočnou, ideálnou matkou nášho Pána a z úcty pred zázračným Božím omilostnením pri Ježišovom počatí žila potom už len pre neho, a zriekla sa teda manželského života.
