Rakúski kňazi: Heslo „Vakcína je nádej/láska“ bolo duchovným zneužívaním. Cirkev zlyhala, musí sa ospravedlniť
Asi pred rokom, keď bolo v Rakúsku povinné očkovanie, sa ozvala skupina kňazov a diakonov s názvom Priester22, ktorá sa vyslovila predovšetkým proti povinnému očkovaniu a jednostranným cirkevným odporúčaniam v tejto súvislosti a naliehavo varovala pred rozdelením obyvateľstva. Portál Kath.net zaslal predstaviteľom skupiny niekoľko otázok ohľadom pandemického obdobia a posúdenie toho, ako by mohlo dôjsť k skutočnej kompenzácii a uzdraveniu vzťahov k veriacim.
Kňazi tvrdia, že prístup Cirkvi bol od začiatku nesprávny a jednostranný:
„Vďaka mnohým komentárom skutočne nezávislých (a nekúpených) odborníkov, ako sú Sucharid Bhakdi, Andreas Sönnichsen, Stefan Hockertz, Thomas Binder, Martin Haditsch a mnohí ďalší, sa zdá byť čoraz jasnejšie, že najneskôr v júni 2020 bol dostatok jasných poznatkov na to, aby sa uplatňovala úplne iná politika. Séria videí od Kaia Stuhta s názvom 100 lekárov môže klamať, je v tomto smere veľmi odhaľujúca a poskytuje veľmi užitočný pohľad na mnohosť názorov ohľadom témy.
V marci 2020 to boli jednoducho šokujúce zábery z Wuchanu a Bergama, ktoré viedli k drastickým opatreniam a vytvorili v nás obrazy a myšlienky, ktoré neboli pravdivé. Veľmi rýchlo sa ukázalo, že ide o spustenú agendu, ktorá vložila veľa peňazí a moci do rúk určitých ľudí a spoločností.
Moralizujúci prístup (Očkovanie je láska! a argument solidarity) bol prinajmenšom sporný z viacerých hľadísk, no v skutočnosti sa veľmi rýchlo ukázal ako neprijateľný, nehovoriac, že v skutočnosti išlo o duchovné zneužívanie.“
Podľa kňazov Cirkev zlyhala vo svojej úlohe:
„Cirkev (alebo presnejšie zodpovední v ordinariátoch, so svojimi poradcami pre covid) zlyhala. Namiesto vlastného skúmania a hodnotenia situácie s Covidom-19, čo možno považovať za vlastnú prorocko-ignaciánsku úlohu Cirkvi, či dokonca za povinnosť vždy čeliť otázke pravdy, úplne sa podvolila diktátu štátu a poslušne servilným spôsobom všetko podporovala a do istej miery implementovala ešte dôslednejšie ako štát!“
Kňazi zo skupiny Priester22 majú jasno aj v tom, čo mala Cirkev robiť:
„Úlohou Cirkvi bolo volať ľudí k modlitbe a pokániu, vládcov k pravde, rozumu a tolerancii. Mali sme sa zastať detí, ktoré boli zbavené detskej radosti z ich existencie a povedali im, že sú pre iných ľudí nákazlivé. Mali sme tam byť pre seniorov v domovoch a nemocniciach, ktorí sa možno kvôli izolácii vzdali vôle žiť. Mali sme tu byť pre mladých, ktorí potrebujú niekoho, kto dáva orientáciu a zároveň nádej, kto pracuje pre pravdu, áno ju hľadá – naprieč odbormi a bez zákazov myslenia – aj keď sa to systému nepáči.“
Prístup, ktorý zvolili cirkevní predstavitelia spochybnil nakoniec samotnú silu viery kresťanov. Panický strach pred chorobou ukázal na sekularistické zázemie paniky:
„Naozaj žijeme pre Krista, ktorý sa dotkol malomocných a volá nás k tým istým skutkom? S mocou Eucharistie a všetkými ostatnými zdrojmi duchovnej sily, akými sú sviatosti, mohla Cirkev pomáhať ľuďom úplne iným spôsobom, namiesto toho, aby im tieto zdroje a zdroje zobrala a dočasne ich poskytovala len online.
Vrcholom zlyhania a vlastne akýmsi zneužitím moci bola cirkevná propagácia očkovania, ktorá bola prezentovaná v rúchu kvázi doktrinálnych vyhlásení. Morálne pochybnosti, ktoré majú katolíci o týchto vakcínach právom, boli ignorované bez hlbšieho skúmania alebo zavrhnuté odkazmi na Rím.“
...a čo má Cirkev teraz urobiť, aby napravila svoju chybu? To, čo robia všetci katolíci vtedy, keď konajú chybne a poškodia druhého:
„Ak je katolícke chápanie sviatosti pokánia správne, potom spoveď a rozhrešenie sú platné a účinné len vtedy, ak kajúcnik prejaví ľútosť, požiada postihnutých o odpustenie a urobí pokánie, tzn. urobí kroky alebo skutky nápravy. Pre nás pastierov je našou prvoradou prioritou spása duší, a to nielen spása obetí, ale aj páchateľov, pričom tieto dve veci sa často prelínajú. Nikto nie je úplne nevinný a nikto nie je zodpovedný za všetko. Cesta k Bohu, k našej večnej spáse, neobchádza sebapoznanie: to znamená aj rozpoznanie toho, že som za niečo vinný. Prevzatie zodpovednosti umožňuje pokánie, umožňuje uzdravenie. Priznanie viny, prosba o odpustenie a pokus o nápravu.
Podobne ako pri obnove poškodených vzťahov (v súkromnej sfére, ako je manželstvo, rodina a vo verejnej sfére, ako je politika a médiá), by Cirkev – vo všeobecnosti a najmä vo svojich autoritách – musela priznať neprávom prijaté opatrenia, žiadať o odpustenie (aj v diecéznom a tiež celoštátnom pastierskom liste), rehabilitovať alebo odškodniť ľudí, ktorí boli obťažovaní. A vykonať dôkladné sebaspytovanie, ktoré by malo pozostávať z otázok:
• Kde bol Kristus? Hľadali sme ho? Alebo sme sa správali ako pohania, konajúci čisto pozemsky, bez viery v Božiu pomoc? Čím sme teda vinní vo vzťahu k Nemu a je tu aj potreba pokánia? • Kde sme urobili nesprávne rozhodnutia? • Ako mohol vzniknúť taký úzky (tunelový) pohľad? • Čo treba urobiť, aby sme už nikdy nedovolili, aby sa niečo také stalo alebo aby ste sa do niečoho podobného nezaplietli? • Čo sa učíme z tejto trpkej skúsenosti? Namiesto hesla formulovaného na II. vatikánskom koncile „zdieľať smútok a strach, radosť a nádej ľudu“ sa ľudia zapojili do podnecovania strachu!“
Dúfajme, že si tieto otázky nepoloží len rakúsky episkopát…
Na tom vidno, že mnohí predstavitelia Cirkvi už neveria v moc sviatostí, už ani možno v samotné sviatosti, a Kristovu moc a Krista odpratali kdesi do mytológie. Pandémia len ukázala nevieru Cirkvi.
Ja si myslim že Bober verí v moc sviatostí, ale tak ako mnohí aj on si MYSLI, že Bohu nevadí ked sa šliape po eucharistickom Kristovi Toto vnímam za koreň problému: ludia si naivne myslia, že Bohu nevadia tieto "prešlapy" i ked dokonca už aj poznaju Božie posolstvá skrze niektorých svätcov, prorokov... Bud ich vizie spochybnuju alebo si vysvetluju tak, že aj ked šliapanie po kuskoch Hostie je …Viac
Ja si myslim že Bober verí v moc sviatostí, ale tak ako mnohí aj on si MYSLI, že Bohu nevadí ked sa šliape po eucharistickom Kristovi Toto vnímam za koreň problému: ludia si naivne myslia, že Bohu nevadia tieto "prešlapy" i ked dokonca už aj poznaju Božie posolstvá skrze niektorých svätcov, prorokov... Bud ich vizie spochybnuju alebo si vysvetluju tak, že aj ked šliapanie po kuskoch Hostie je zlé, predsa nie až také ako ked človek neprijme Hostiu a preto biskupi dávaju možnosť ludom pristupiť k sv.prijímaniu tak ako oni sami uznaju za vhodne, či už do ruk alebo ust, hlavne aby mali od nich (biskupov) možnosť prijmať
Biskupi si myslia, že oni tým splnili svoju povinosť - ponuknuť sviatosti - a spôsob ako prijmu sviatosti už ponechavaju na veriacich ako keby sa nazdávali, že oni (biskupi) nie su zodpovedný tým pádom za spôsob prijmania, ale samotní veriaci a to je fatalny OMYL, na ktorý doplacaju nie len oni ale aj veriaci
čo mi ešte vadí konkr.na Boberovi, že sa nikdy verejne nezastal tých čo nedostali prijmanie od knazov, lebo chceli prijať na kolenach alebo do ust (počas Korony). Normalne mal pisomne vyzvať knazov aby nerobili caviky a dali prijmanie týmto ludom. si viem predstaviť, keby knaz nechcel dať prijmanie do ruky, tak vtedy by asi napísal encykliku, aby sa takých skutkov knazi vyvarovali
O mesiac nastanú tresky plesky pre nezodpovedným. Ako na úvod nás naočkuju hala bala a potom rozsekaju na cimpr campr. Samozrejme zodpovední budu všade varení pečení a vykračovať si lažo plážo. Ak si niekto myslí, že na tejto Zemi bude vystrajať techtle mechtle, špacirovať sa lary fary a robiť si hogo fogo, už teraz mu navrhujem zbaliť si svoje saky páky.
To je širšia téma. Aj keby prišla iná situácia tak nad tým uvažujú. K Viere toto nepomáha že svetské a cirkevné sa nedá rozoznať. A však "čo tam po samovraždách" hlavná vec že ja mám pokoj zo svetskou mocou. Však nie som pastier ale manažér.Viac
To je širšia téma. Aj keby prišla iná situácia tak nad tým uvažujú. K Viere toto nepomáha že svetské a cirkevné sa nedá rozoznať.
A však "čo tam po samovraždách" hlavná vec že ja mám pokoj zo svetskou mocou. Však nie som pastier ale manažér.
