Boh dal človeku časť svojej božskej moci a vlastnosti,božský prvok -slobodnú vôľu rozhodovať sa....zvieratá sú vedené inštinktami,nemajú slobodnú vôľu,človek ju má...Jedna dávna múdrosť hovorí...že peklo i očistec stvorila slobodná vôľa človeka...a Boh tú slobodnú vôľu rešpektuje...Boh stvoril človeka a vedel ako to s ním dopadne...Boh je mimo náš čas...nie je tam minulosť ani budúcnosť je tam neústalá prítomnosť a cez ňu vidí Boh všetko ,čo my máme ohraničené časom...Ja som,ktorý som....tak sa nám Boh predstavuje...nie je... bol ani budem....Ja som...trvalá prítomnosť...Čas je tá priepasť medzi priamym videním Boha...

Pre doplnenie: pod "Božím Synom" som samozrejme myslel druhú božskú osobu. A keďže Avi Liva a pridružené jehovistky neveria, že niekto taký sa stal človekom, tak potom nie je divu, že ani diabli tomu nemuseli veriť. Lebo výraz Boží synovia sa v Starom zákone občas používal aj na vyvolený ľud, viď napr. Setovi potomci, ktorí si brali za ženy Kainove dcéry (teda skôr jeho prapravnučky) - Gn 6,2-4. Alebo v Žalme 82,6-7: I povedal som: „Ste bohmi, všetci ste synmi Najvyššieho. Ale aj vy, ako každý človek, umriete, padnete ako každý velikáš.

Takže ustálený teologický názor podľa nášho samovykladača je, že diabli sú Boží synovia a Ježiš Kristus ním nebol? A Ján Krstiteľ ním bol? A kto z tých všetkých vlastne sám zo seba urobil Božieho syna? Ak mal Ján Krstiteľ moc urobiť Ježiša Božím Synom, potom ním aj sám bol, a teda sám by bol tiež Mesiášom - a podobne zrejme aj ďalší proroci Starého Zákona. Prečo teda ich mučenícka smrť nikdy nebola uznávaná za výkupnú obetu za hriechy ľudu? A prečo Ježišova smrť áno?

Ale ak niekto môže zmeniť status svojho "Božského synovstva", potom aj diabli po páde prestali byť Božími synmi. Synovstvo môžeme brať v dvoch významoch: doslovné (esenciálne) a adoptívne.
a) ak ide o esenciálne, potom hypoteticky by diabli síce neprestali byť Božími synmi, ale ani Ježiš ním nemohol začať byť
b) ak ide o adoptívne, potom diabli ho stratili, a teda Gn 6,1-2 (alebo jeho vykladač) klame

Ale v Starom zákone sa evidentne v oboch prípadoch jedná o adoptívne synovstvo, avšak Ježiš na viacerých miestach spomína esenciálny charakter svojho synovstva (aj keď mu diabli, farizeji a ich nasledovníci neverili):
Vy ste zdola, ja som zhora. Vy ste z tohto sveta, ja nie som z tohto sveta. Jn 8,23
Ježiš im odvetil: „Keby bol vaším otcom Boh, milovali by ste ma, lebo ja som z Boha vyšiel a od neho prichádzam. Neprišiel som sám od seba, ale on ma poslal. Jn 8,42
Ježiš im povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Prv ako bol Abrahám, Ja Som.“ Jn 8,58

A teraz k spomínaným citátom:
Mt 3,16 - tu platí to, čo aj neskôr v Jn 12,30 - Ježiš povedal: „Nie kvôli mne zaznel tento hlas, ale kvôli vám.

Jn 3,1-8 - tu Ježiš hovorí o niečom, čo môže byť aplikované na každého kresťana, avšak jedine Ježiš bol (esenciálnym) Božím Synom, ktorý zostúpil z neba: Nik nevystúpil do neba, iba ten, čo zostúpil z neba, Syn človeka. Jn 3,13. A že už predtým bol Božím Synom svedčí sám Ján Krstiteľ (aj to, že Jánov Krst bol iba symbolický): Ja vás krstím vodou na pokánie, ale ten, čo príde po mne, je mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden nosiť mu obuv. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom. ... Ale Ján mu odporoval a hovoril: „Ja by som sa mal dať tebe pokrstiť, a ty prichádzaš ku mne?“ Mt 3,11.14. Vedeli o tom aj prví kresťania (je Avi múdrejší ako oni?): On sa opýtal: „Ako ste teda boli pokrstení?“ Oni odpovedali: „Jánovým krstom.“ Pavol povedal: „Ján krstil krstom pokánia a hovoril ľudu, aby uverili v toho, ktorý prichádzal po ňom, to jest v Ježiša.“ Keď to počuli, dali sa pokrstiť v mene Pána Ježiša. Sk 19,3-5

Že se nějaká osoba stala člověkem, není formulace biblická.
- Gn 2,7: Vtedy Pán, Boh, utvoril z hliny zeme človeka a vdýchol do jeho nozdier dych života. Tak sa stal človek živou bytosťou.
Boh doslova vzal zem - 'adámáh - a človek - ha'adám - sa Božím zásahom stal živou dušou - pričom rozumová duša je esenciálnym prvkom človečenstva. Ale hebrejčinu neovládam, posúvam tak, ako som dostal.

Jób 1,2; 2,1 - tu pod Božími synmi sa v adoptívnom zmysle môžu rozumieť aj anjeli - teda tí, ktorí nepadli - vytrvali v skúške na rozdiel od diablov. Z textu nevyplýva, že Satan má byť rátaný do ich počtu, ale len, že prišiel spolu s nimi. Diabol má vždy snahu sa montovať do dobrého Božieho diela (preto ho niektorí nazývajú opica Božia). Nedal si sa ním zlákať aj Ty pri kvázi-štúdiu Biblie?